Manželia K.:

Máme dve dospievajúce dcéry. Obe chodia na súkromné gymnázium. Staršia sa tam chytila party bohatých detí a začala si užívať vrátane alkoholu a mäkkých drog, hlavne marihuany. V jej izbe sa začali hromadiť krabičky od vyfajčených cigariet a fľaše od vypitého alkoholu. Nepomáhali dohovory ani tresty, po škole proste vyrážala s partou na ťah. Prestali sme jej dávať vreckové, ale bolo jej to jedno, bohatí „kamaráti“ platili za ňu. Skúšali sme sa dohovoriť s rodičmi ostatných detí, ale márne, tvrdili, že ich deti sú v poriadku a celú situáciu bagatelizovali. Dcéra nakoniec rok pred maturitou zo školy odišla a po osemnástych narodeninách odišla i z domu. Teraz od nej máme len tu a tam nejakú správu, býva po kamarátoch a k nám domov chodia len listy s jej dlhmi. Pije ďalej. Celá situácia zjavne nemá riešenie.

Mladšia dcéra síce v sestre vždy videla veľký vzor, obdivovala, že je obľúbená, má mnoho kamarátov, ale do podobnej party sa nedala zatiahnuť. Ďalej usilvne študuje s dobrými známkami, aj keď chodí celkom často po večierkoch. Vždy sa však na ňu dalo spoľahnúť. Teraz už je tiež plnoletá a priznáva, že jej alkohol chutní, ale dáva si ho len pri spoločenských udalostiach a nikdy sme ju nezažili opitú.

Manželia R.:

Keď mal syn 17 rokov, naplánovali si so svojimi kamarátmi oslavu 18. narodenín jedného z nich. Malo to prebiehať celý víkend na chate niekde v Brdoch. Samozrejme sme tušili, že asi dôjde na alkohol, ale vzhľadom k tomu, že do tejto doby nemal žiadny zásadný problém a správal sa zodpovedne, dovolili sme mu ísť.

V sobotu ráno krátko po 5. hodine zazvonil telefón, manžel i ja sme sa prudko posadili v posteli a pozreli sa na seba, už v tú chvíľu nám bolo obom jasné, že sme sa nerozhodli správne. Manžel telefón zodvihol a ozvalo sa, „Polícia ČR, váš syn mal autonehodu, leží v nemocnici, príďte ihneď na policajnú stanicu, kde vám poskytneme viac informácií.“ O hodinu neskôr, vydesení k smrti, sme boli na mieste. Dozvedeli sme sa, že syn v noci spadol za jazdy z motorky, má zlomenú kľúčnu kosť, natrhnuté ucho, je odrený a pomliaždený, ale inak v poriadku, teda až na to, že mu namerali 2,4 promile alkoholu v krvi. A to nebolo všetko.

Ukázalo sa, že prvá časť ich sľubovanej párty prebiehala „podľa plánu“ na zmieňovanej chate na samote, ale keď sa prepila do nemoty väčšina účastníkov, zvyšným štyrom napadlo sa presunúť do najbližšej dediny na miestnu diskotéku a pokračovať v rozbehnutej zábave. Cestu sa rozhodli zrýchliť, tak si požičali motorku jedného zo spiacich kamarátov, podotýkam, že ani jeden nemal vodičák, ale to by bolo aj tak jedno, pretože na ňu nasadli všetci štyria… Prekvapivo došli v poriadku až na tu diskotéku, ale po pár drinkoch vyhodnotili, že sa ide na ďalšiu do vedľajšieho mesta. Cestou si ich všimla policajná hliadka, pred tou ale začali utekať, náš syn sedel ako posledný, takže po prvom hupe odpadol, policajné auto sa mu len tak tak vyhlo, zvyšní traja unikali ešte pár kilometrov, než to nakoniec vzdali. Tých troch nám ukázali kvôli „identifikácii“, boli totiž tak opití, že nemohli vypovedať, boli zatvorení v cele a vyzerali poriadne zúbožene.

Vzhľadom k tomu, že boli všetci ešte neplnoletí, tak to mohlo dopadnúť bez následkov len vtedy, ak náš syn nezostane dlho v nemocnici, čo sme po dohode s ostatnými rodičmi podporili. Prvých pár nocí preplakal od bolesti, tak sme uznali, že sa už potrestal dosť sám.

Čerešnička na torte dorazila za pár týždňov, maminka toho ich kamaráta, od ktorého
si bez dovolenia požičali tú motorku, ich zažalovala za krádež a poškodenie a chcela náhradu škody. To, čo vyzeralo ako bolestivá a desivá skúsenosť, ktorá bola za nami, prevzali právnici, ktorí to riešili niekoľko mesiacov, po náročných vyjednávaniach síce uzavreli dohodou bez ďalších následkov, ale našich synov to stálo priateľstvo s tým chalanom… Už sa cez to nikdy nepreniesli, naviac sa obávam, že jeho zažalovať kamarátov nenapadlo…